Život Prešova
online
online
D. Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik, tvrdí analytička
16.07.2012 Bratislava
Bratislava 15. júla (TASR) – Všetky zmeny, ktoré šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) doteraz urobil, boli namierené proti niekomu alebo niečomu namiesto toho, aby sledovali pozitívne ciele. Myslí si to analytička portálu noveskolstvo.sk Zuzana Zimenová.
„Minister Čaplovič sa tak vo funkcii uviedol ako veľmi negativisticky naladený politik,“ zhodnotila analytička. Domnieva sa, že namiesto snahy redukovať počet gymnazistov by mal minister venovať viac pozornosti „hrozivo nízkej kvalite stredných odborných škôl“. Tie podľa nej nie sú nastavené na potreby trhu, ale na prežívanie školských budov a nepotrebných odborov.
Čaplovič od začiatku avizuje, že chce motivovať žiakov základných škôl, aby sa vo väčšej miere hlásili na stredné odborné školy. Zimenová však tvrdí, že podľa štatistického porovnania s ostatnými európskymi krajinami Slovensko nemá priveľa gymnázií. „Počet žiakov na stredných odborných školách niekoľkonásobne prevyšuje počet gymnazistov, konkrétne čísla sú porovnateľné s európskym priemerom,“ zdôraznila. Prijímanie žiakov na základné a stredné školy podľa priemeru známok podľa nej nie je "čarovným prútikom", ktorý by zvýšil kvalitu školstva. Analytička okrem toho kritizuje, že minister Čaplovič zastavil revíziu učebných osnov, ktorá mala od septembra 2013 priniesť školám väčšiu voľnosť pri vyučovaní.
Manažérka pre sekciu školstva z Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Lucia Kleštincová šéfa rezortu, naopak, hodnotí pozitívne. „Mimoriadne pozitívne hodnotím angažovanosť ministra a štátneho tajomníka v snahe o lepšie zosúladenie štruktúry školstva s potrebami ekonomiky,“ zhodnotila pre TASR. Myslí si, že opatrenia ako zavedenie prijímacích pohovorov na stredné a vysoké školy či posilnenie výučby prírodovedných predmetov majú potenciál na odstránenie existujúcich deformácií v školstve. Verejnosť podľa Kleštincovej dúfa v naplnenie ambície financovať z verejných zdrojov len tie školy, ktoré poskytujú kvalitné vzdelanie. „Ide o historickú šancu zvýšiť reakcieschopnosť rezortu na požiadavky trhu práce a zefektívniť využívanie obmedzeného množstva prostriedkov v ňom v prospech prípravy absolventov, ktorí by o pár rokov mali byť ťahúňmi rastu našej ekonomiky,“ zdôraznila. Čaplovičove rezervy vidí v prepracovanosti riešení, ktoré majú eliminovať programy školstva.
„Minister Čaplovič sa tak vo funkcii uviedol ako veľmi negativisticky naladený politik,“ zhodnotila analytička. Domnieva sa, že namiesto snahy redukovať počet gymnazistov by mal minister venovať viac pozornosti „hrozivo nízkej kvalite stredných odborných škôl“. Tie podľa nej nie sú nastavené na potreby trhu, ale na prežívanie školských budov a nepotrebných odborov.
Čaplovič od začiatku avizuje, že chce motivovať žiakov základných škôl, aby sa vo väčšej miere hlásili na stredné odborné školy. Zimenová však tvrdí, že podľa štatistického porovnania s ostatnými európskymi krajinami Slovensko nemá priveľa gymnázií. „Počet žiakov na stredných odborných školách niekoľkonásobne prevyšuje počet gymnazistov, konkrétne čísla sú porovnateľné s európskym priemerom,“ zdôraznila. Prijímanie žiakov na základné a stredné školy podľa priemeru známok podľa nej nie je "čarovným prútikom", ktorý by zvýšil kvalitu školstva. Analytička okrem toho kritizuje, že minister Čaplovič zastavil revíziu učebných osnov, ktorá mala od septembra 2013 priniesť školám väčšiu voľnosť pri vyučovaní.
Manažérka pre sekciu školstva z Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Lucia Kleštincová šéfa rezortu, naopak, hodnotí pozitívne. „Mimoriadne pozitívne hodnotím angažovanosť ministra a štátneho tajomníka v snahe o lepšie zosúladenie štruktúry školstva s potrebami ekonomiky,“ zhodnotila pre TASR. Myslí si, že opatrenia ako zavedenie prijímacích pohovorov na stredné a vysoké školy či posilnenie výučby prírodovedných predmetov majú potenciál na odstránenie existujúcich deformácií v školstve. Verejnosť podľa Kleštincovej dúfa v naplnenie ambície financovať z verejných zdrojov len tie školy, ktoré poskytujú kvalitné vzdelanie. „Ide o historickú šancu zvýšiť reakcieschopnosť rezortu na požiadavky trhu práce a zefektívniť využívanie obmedzeného množstva prostriedkov v ňom v prospech prípravy absolventov, ktorí by o pár rokov mali byť ťahúňmi rastu našej ekonomiky,“ zdôraznila. Čaplovičove rezervy vidí v prepracovanosti riešení, ktoré majú eliminovať programy školstva.
0
www.ZIVOTPO.sk
